mimi malá knihomilka

Ilustrácie: Edit Sliacka B4U Publishing, 2015 Novinky z vydavateľstva B4U Publishing  Najdi mě!  Zvířatka s barevnými kabátky a   Zvířatka se vzorovanými kabátky sú vhodné skôr pre menšie deti ako je naša Mimi, no ilustrovala ich Edit Sliacka , ktorú máme doma radi, takže v našej detskej knižnici nesmeli chýbať. A ako som očakávala, zožali úspech :-) Teda... zožala. Mimi som dala zatiaľ len Zvířatka s barevnými kabátky. Vzhľadom na záujem aký vzbudila som sa rozhodla dať jej Zvířatka se vzorovanými kabátky trochu neskôr (možno aj až na Vianoce, ale či vydržím...). Robím to tak vždy. Mimi má z kníh potom oveľa viac radosti ako keby ich dostala naraz. Dokola pri tom hovorí: Po tej som tuuužila!  Rada jej doprajem pocit veľmi po niečom túžiť a následne sa zo splnenej túžby tešiť :-) No a o čom tieto knihy sú? Ide o leporelá na hranie aj čítanie. Deti sa o zvieratkách v nich dozvedia pár zaujímavostí, môžu ich na stránkach hľadať aj počítať a ...

Důvtipná Obrázková Mozaika Efektních Konstrukcí Jana Kostelecká, 2014 D.O.M.E.K.  je príťažlivá kniha o architektúre určená najmenšiemu čitateľovi. Nie je však vylúčené, že si v nej kedykoľvek budete listovať aj vy. Autormi sú poľskí manželia Aleksandra a Daniel  Mizieliński. Vytvorili krásnu obrázkovú knihu, v ktorej ľahkým, jasným a vtipným spôsobom priblížili modernú architektúru deťom.  V knihe nájdete 35 rôznych domov z celého sveta, ktoré zaujmú svojou nevšednosťou.  Pri pohľade na niektoré z nich vám možno z úst nebadane vykĺzne: Tí dnešní architekti sú fakt šialení! Pretože pri viacerých domoch skutočne funkčnosť nehrá až takú rolu ako ich prekvapivá konštrukcia. A to je dobre, keďže deti nemajú tak oklieštenú myseľ ako my dospelí. D.O.M.E.K. rozširuje všeobecne zažitú predstavu o tom ako by dom mal vyzerať.  Pri prezeraní tejto knihy nebadane pustíte fantáziu na plné obrátky. Rovnako urobili samotní architekti pri návrhoch s...

Ona píše, on ilustruje a spolu vytvárajú nádherné dielka. Manželia Liptákovci. Dnes pár slov o ich knihe Dierožrút, ktorú venovali svojim deťom. Dierožrút je žrút, ktorý žerie diery. A okrem toho je celý čierny (ako tá diera), chlpatý, má krátky chobot (podobný, ale nie tak dlhý ako slon) a okrúhle očká. Žije v lese. Chudák, stále je hladný. Lenže čím viac dier zje, tým je hladnejší. Nie a nie sa nasýtiť.  Jedného dňa si dierožrút povie, že v lese sú samé diétne diery a vyberie sa do mesta.  Mesto je preplnené dierami až praská vo švíkoch. Dierožrút nájde  diery mierne filozofické, smiešno-smutné, ale stále sa mu nedarí nájsť takú, ktorá by ho zasýtila. Vo svojom putovaní za dierami sa dostane do vesmíru a dokonca ešte ďalej.  Nakoniec prelezie koncom sveta. Nájde tam NIČ. Všade je bielo. A keď si už myslel, že sa môže začať lúčiť so svojim životom, ocitne  sa doma, pri studni, ktorú kopala jeho žena. Napije sa z nej. Stane sa čosi neuveri...

Poznáte to. V hľadáčiku máte kopu detských kníh, no človek by musel byť milionár, keby ich mal všetky kúpiť. A tak selektuje. Na niektoré po čase zabudnete, lebo do popredia záujmu sa dostanú iné, novo objavené. No potom príde správa s tipom na peknú detskú knihu a nestačíte sa čudovať. Ako to, že práve táto kniha bola odsunutá niekam na okraj mojej mysle? Známu ukrajinskú ľudovú rozprávku o solidarite a pomoci blížnemu Rukavička slovenský básnik a prozaik Juraj Kuniak zveršoval a predstavil v podobe autorskej rozprávky. O stratenej rukavičke dotvárajú klasické ilustrácie Jany Kiselovej-Sitekovej,  ktoré vás pohltia svojou zimnou atmosférou a pri čítaní máte chuť sa ešte viac zachumlať do deky.  Príbeh sa odohráva v Stratenej doline kam sa vybral na prechádzku Matej so svojim dedkom. Nebola by to Stratená dolina, keby v nej niečo nestratili. A tak sa stalo, že Matej rukavičku stratil a dedko Mateja.  Rozprávka prebieha tak ako si pamätám z detstva. K ruka...

Walker Books, 2007 Neviem, či to robia aj vaše deti, ale to moje si vždy na obálke knihy pozerá, či vyšli ešte nejaké knihy z rovnakej edície. A potom na ne prstom ukazuje a pritom hovorí: Mám, mám, nemám, mám... (nemám sprevádzané veľavýznamným pohľadom). Knihy Petra Horáčka nie sú výnimkou, i keď nejde o nejakú edíciu alebo viac dielov určitého príbehu. Na konci každej knihy totiž zvykne mať zobrazené ďalšie svoje knihy   a Mimi vždy išla oči nechať na Butterfy. Nebola by som správna mama knihomilky, ak by som jej túto túžbu nesplnila, že áno :-) Prvá reakcii Mimi, keď Butterfy zbadala, bola perfektná. Rozšírené oči vystriedal širokánsky úsmev a slová Po tej som túžila mama! A už sme spolu utekali do detskej izby, aby sme sa začítali do tohto síce krátkeho a jednoduchého príbehu, no o to farebnejšieho. Dievčatko menom Lucy nájde krásneho motýľa. Celý deň sa s ním hrá, naháňa ho po záhrade, ale na druhý deň ho už nevie nájsť. Hľadá ho všade. Namiesto neho nájde ...