Tajná záhrada

Tajná záhrada je nádherné dielo. Pri čítaní som stále musela myslieť na Annu zo Zeleného domu. Aby sme sa chápali správne, príbehy sú úplne odlišné, no atmosféra z nich ide veľmi podobná. Dokonca boli prvýkrát vydané v rovnakom období - Anna v roku 1908 a Tajná záhrada v roku 1911.

Ak by som mala príbeh zhrnúť pár slovami, tak je o dôležitosti rodičovskej lásky. O vplyve a dopade na dušu dieťaťa, ktoré vyrastá v nezáujme a neláske. O radosti z každodenných zázrakov prírody, o radosti z pohybu na čerstvom vzduchu a dobre vykonanej práci, o radosti z maličkostí. V neposlednom rade je o priateľstve. A toto všetko hlavní hrdinovia Mary, Colin a Dickon nazývajú mágiou. Mágiou, ktorou oplýva Tajná záhrada.

Rodina Archibalda Cravena je opradená tajomstvom. Vo veľkom ponurom dome býva sám, len so služobníctvom. V dome je stovka dverí, no nemôžu sa otvárať a po chodbách sa občas rozlieha plač. Po tom, čo Mary osirie, prichádza do domu svojho strýka Archibalda. Mary je protivné dieťa, no nemôže za to. Nikdy nepocítila lásku svojej mamy. Tú za života zaujímali viac šaty a plesy, než vlastná dcéra. Starali sa o ňu slúžky. V strýkovom dome to nie je o nič lepšie. Už desať rokov smúti za manželkou a o neter sa vonkoncom nezaujíma.

Všetko sa zmení, keď sa Mary zoznámi so starým mrzútom, záhradníkom Benom Weatherstaffom, roztomilým slávikom a najmä Dickonom, chlapcom, ktorý to vie so zvieratkami tak, ako nik iný.

Od Bena sa Mary dozvie o tajomnej záhrade, do ktorej nik nevkročil už desať rokov, nik nevie kde sú od nej dvere a od dverí kľúč. Unudenému dieťaťu viac netreba. Rozhodne sa tajnú záhradu nájsť.

Knihu dopĺňajú nádherné ilustrácie Ingy Moorovej.