mimi malá knihomilka

V poslednom období sa nám doma nakopili samé skvelé detské knihy a ja by som si priala mať viac času, aby som o nich všetkých mohla napísať. Pretože som z nich nadšená. Pretože je z nich nadšená Mimi. Jednou z nich je aj kniha Vieš, čo ješ? , ktorú napísala Pavla Šmikmátorová , ilustroval Libor Drobný a jedlá do nej pofotila Michala Šmikmátorová . Pôvodne som si myslela, že na ňu má Mimi čas. Odhadovala som, že je určená pre deti na prvom stupni základnej školy.  Pred nejakým časom sme s Mimi čítali knihu o ľudskom tele a ona si ešte teraz hocikedy spomenie na to, že ľudia, ktorí fajčia cigarety majú čierne pľúca. Keď ide po ulici okolo niekoho s cigaretou v ruke, tak si pred ním ostentatívne zapchá nos a vraví, že nechce mať z toho dymu čierne pľúca.  Na zdraví teda Mimi záleží, preto som si povedala, že jej trošku znechutím jej obľúbené raňajkové jedlo - párky :-D a knihu som Mimi prečítala. Kniha Vieš, čo ješ? je plná zaujímavých informácií o tom ako sa vyrábajú

O interaktívnej knihe This is not a book od francúzskeho satirika a grafického dizajnéra Jean Julliena budem písať s nefalšovaným nadšením. Pripomína mi tvorbu iného Francúza, u Mimi a mňa veľmi obľúbeného, Hervé Tulleta , od ktorého máme doma už niekoľko kníh. This is not a book je perfektná na rozvíjanie fantázie, rozviaže jazýček, deti si s ňou užijú kopec zábavy. Zámerom Jeana Julliena bolo, aby sa deti kreatívne zamýšľali nad vecami, s ktorými prichádzajú denne do kontaktu. A to sa mu skutočne podarilo. Mimi si knihu od prvého okamihu zamilovala. Každý deň si ju „číta", stále ju má pri sebe. Vie sa s ňou zabaviť na dlhú dobu. Raz si zahrá na piáne (páči sa mi, že akože sleduje noty a chvíľu hrá pomalú melódiu, ktorú si aj nôti, potom zabúcha energicky do klávesov a spustí hlasný spev), inokedy vyberie niečo z chladničky (a pripraví mi raňajky, či obed a stále nechápe čo v chladničke robia kvety), pustí mi rozprávku na notebooku (oceňujem, že mi dá na výbe

Mimi je typ dieťatka, ktoré sa už od bábätka v noci veľa budilo. Nikdy však nepovedala, že by sa niečoho konkrétneho bála, skrátka len chcela, aby som bola pri nej. Čim bola staršia, tým menej sa budila, no aj tak sa aspoň raz za noc zobudila s krikom. A tak som si povedala, že to skúsim poriešiť (ako vždy) knihou. Kúpila som najprv jednu knihu na tému strach, k nej sa pridala ďaľšia a ešte jedna (o tých zas nabudúce).  Skříp, škráb, píp a žbluňk! od Kitty Crowther zarezonovala v Mimi  asi najviac.  Čím je pre Mimi práve táto kniha tak pútavá? Rozhodne aj tým, že je o bežnom večernom zaspávacom rituáli každého dieťatka. Od umývania zúbkov, oblečenia pyžamka až po čítanie knižky pred spaním a pusinky na dobrú noc. A potom je už celá o strachu byť v izbe v noci sám. Svojim obsahom je teda veľmi blízka malému čitateľovi. Dokonca sa u nás vďaka Skříp, škráb, píp a žbluňk! Mimi postupne dopracovala k tomu, že prespí celú noc bez prebudenia (zobudí sa naozaj výnimo

Frances Lincoln Children´s Books, 2016 Dojemný príbeh o radosti z hudby, sláve prinášajúcej prázdnotu a dôležitosti priateľstva, podčiarknutý nežnými ilustráciami. Prvotina od autora Davida Litchfielda: The Bear and the Piano. Jedného dňa malý medveď objaví na čistinke v lese niečo, čo ešte nikdy nevidel. Keď sa tej čudnej veci dotkne, vydá zvuk. Odíde, no na druhý deň sa k nej opäť vráti. Prejdú týždne, mesiace, roky... Z medvedíka vyrastie veľký silný medveď a zvuky, ktoré vychádzajú spod jeho zavalitých láb znejú ľúbezne. Pri hre je medveď šťastný a sníva o ďalekých krajinách. Každú noc hrá koncert len pre svojich priateľov.    Okolnosti ho zavedú do New Yorku. Onedlho je jeho meno všade: na plagátoch, na bilboardoch aj svietiacich neónoch. Hrá pred vypredaným publikom, žne ovácie, získa niekoľko ocenení. Mesto mu poskytlo všetko po čom túžil, no v skrytu srdca cíti, že mu niečo chýba. Jeho priatelia. Jeho domov. A tak sa rozhodne vrátiť.