Preskočiť na hlavný obsah

Juraj Kuniak: O stratenej rukavičke

Ilustrácie: Jana Kiselová-Siteková

Skalná ruža, 2012


Poznáte to. V hľadáčiku máte kopu detských kníh, no človek by musel byť milionár, keby ich mal všetky kúpiť. A tak selektuje. Na niektoré po čase zabudnete, lebo do popredia záujmu sa dostanú iné, novo objavené. No potom príde správa s tipom na peknú detskú knihu a nestačíte sa čudovať. Ako to, že práve táto kniha bola odsunutá niekam na okraj mojej mysle?


Známu ukrajinskú ľudovú rozprávku o solidarite a pomoci blížnemu Rukavička slovenský básnik a prozaik Juraj Kuniak zveršoval a predstavil v podobe autorskej rozprávky. O stratenej rukavičke dotvárajú klasické ilustrácie Jany Kiselovej-Sitekovej, ktoré vás pohltia svojou zimnou atmosférou a pri čítaní máte chuť sa ešte viac zachumlať do deky. 

Príbeh sa odohráva v Stratenej doline kam sa vybral na prechádzku Matej so svojim dedkom. Nebola by to Stratená dolina, keby v nej niečo nestratili. A tak sa stalo, že Matej rukavičku stratil a dedko Mateja. 
Rozprávka prebieha tak ako si pamätám z detstva. K rukavičke postupne prichádzajú zvieratká ako myška-hryzka, zajac-ušiak, žabka-skákajlabka, líštička-kmotrička, vlk-horský trubač a nakoniec medveď-mrmláč. Zvieratká sa do rukavičky nasťahujú až tá praská vo švíkoch. Záver rozprávky potom opäť patrí Matejovi a jeho dedkovi.


Priznám sa, že napriek všetkému som trochu pochybovala, že sa Mimi táto kniha bude páčiť. Dieťa moje nepatrí zrovna k milovníkom básničiek a veršov (zrejme preto bola odsunutá na okraj môjho záujmu). Netušila som ako Mimi prijme veršovanú rozprávku a tak som sa ju rozhodla zobrať do kamenného kníhkupectva a otestovať ju tam na nej, kým ju kúpim.


Zaujať Mimi v kníhkupectve je mierne náročné, pretože pri pohľade na to množstvo kníh jej vtečie do žíl čerstvá krv a ona behá od regálu k regálu, vyťahuje knihy, ktoré sa jej zapáčia a odnáša si ich k stolíku kde sa do nich začíta, aby vzápätí vystrelila zo stoličky za ďaľším kutraním sa v policiach. Knihomilka ako sa patrí :-)
Ja idúc si za svojim cieľom som vybrala z police O stratenej rukavičke a ukázala ju Mimi. Iba na ňu hodila očkom a išla si po svojom. Nič to. Knihu som otvorila a začala čítať. Zrazu sa Mimi zastavila, započúvala, prisadla si ku mne a pritúlila sa. Nakoniec sme rozprávku museli prečítať ešte raz.


Musím napísať, že moja obava z veršov sa rozplynula. A nielen to. Úplne som sa nadchla. Juraj Kuniak rozhodne vie narábať so slovom, pri čítaní máte zážitok. Toto je slovenčina aká mi v súčasnej detskej literatúre veľmi chýba. 



Malá zaujímavosť na záver: Juraj Kuniak napísal túto rozprávku pre svojho vnúčika Mateja :-)

Ak vás osobnosť Juraja Kuniaka zaujala, tu si o ňom môžete prečítať viac www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/juraj-kuniak

Komentáre

  1. no odpadavam z teba. a idem zhanat na zimne citanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Potom som zvedavá či sa bude páčiť :-)

      Odstrániť
    2. Uplne zjavenie, tato knizocka. (A este: nie su verse ako verse, super, ze ste nasli take co vam sadli.)

      Odstrániť
    3. Teším sa z toho, lebo som si myslela, že verše u nás nikdy nepochodia :-)

      Odstrániť
    4. čaká u nás v skrini na Vianoce. Ja už mám prečítanú a silno mi pripomína Mechúrika Koščúrika, ktorý u nás bol svojho času číslo jeden a čítal sa každý večer pred spinkaním. Takže osud tejto je u nás jasný :)

      Odstrániť
    5. To bude radosti pod stromčekom :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára