Tajná záhrada je nádherné dielo. Pri čítaní som stále musela myslieť na Annu zo Zeleného domu. Aby sme sa chápali správne, príbehy sú úplne odlišné, no atmosféra z nich ide veľmi podobná. Dokonca boli prvýkrát vydané v rovnakom období - Anna v roku 1908 a Tajná záhrada v roku 1911. Ak by som mala príbeh zhrnúť pár slovami, tak je o dôležitosti rodičovskej lásky. O vplyve a dopade na dušu dieťaťa, ktoré vyrastá v nezáujme a neláske. O radosti z každodenných zázrakov prírody, o radosti z pohybu na čerstvom vzduchu a dobre vykonanej práci, o radosti z maličkostí. V neposlednom rade je o priateľstve. A toto všetko hlavní hrdinovia Mary, Colin a Dickon nazývajú mágiou. Mágiou, ktorou oplýva Tajná záhrada. Rodina Archibalda Cravena je opradená tajomstvom. Vo veľkom ponurom dome býva sám, len so služobníctvom. V dome je stovka dverí, no nemôžu sa otvárať a po chodbách sa občas rozlieha plač. Po tom, čo Mary osirie, prichádza do domu svojho strýka Archibalda. Mary je protivné d
Opäť kniha, ktorú sme si s Mimi jednoducho museli prečítať. Psíkovia sú jej dlhoročná láska a tak sa vždy poteší príbehom s týmito štvornohými miláčikmi. Knižka rozpráva príbeh o rozkošnom šteniatku westhighlandského bieleho teriéra a jeho príchode k Inge a Jožkovi. Jednotlivé kapitoly sú krátkymi epizódami zo života s týmto nezbedným psíkom. Ňuňo sa musí popasovať nielen s novým prostredím a výcvikom, ale najmä s vpádom malého Samka do rodiny. Kým v začiatkoch bol Ňuňo pre Inge stredobod vesmíru, po narodení bábätka pre neho nemá vľúdne slovo a tak na Samka veľmi žiarli (Mimi samozrejme držala stranu Ňuňovi). Ako to celé dopadne? To si už budete musieť prečítať sami. Tvorbu autorky Denisy Fulmekovej nepoznám, ale zapáčil sa mi jej štýl. Dokáže pútavo písať o každodenných veciach, knižka sa ľahko a rýchlo čítala. Srdiečko mojej knihomilky plesalo pri každom Ňuňovom lapajstve. Ilustrátorku Hedvigu Gutierrez sledujem na sociálnych sieťach a veľmi jej fandí