nedeľa, 25. júna 2017

Hana Lasicová: Pupo a Fazuľka

Ilustrácie: Alena Wagnerová

Ikar - Stonožka 2017



Priznám sa hneď na úvod, že som k tejto knihe pristupovala ostražito. Zaregistrovala som síce, že Hana Lasicová napísala nejaké knihy pre dospelých, no keďže vyšli v brakovom vydavateľstve Evitapress, zaradila som si ju ako brakovú autorku a tým pádom ju ani nečítala. V prípade detskej knihy som však zvedavá bola a tak som sa rozhodla po knihe Pupo a Fazuľka poohliadnuť v kamennom kníhkupectve. Už som bez nej neodišla.

V prvom rade ma zaujali ilustrácie Aleny Wagnerovej, ktorej prácu mám veľmi rada. Mimi má leporelá, ktoré ilustrovala a ako bábätko ich zbožňovala. 
No a potom som sa začítala. Pomer text-ilustrácia je ideálny pre deti od 4 rokov, pre ktoré je aj kniha určená. Jazyk je bohatý, text sa dobre číta, príbehy plynú jeden za druhým.
Tie sú z reálneho života. Je cítiť, že Hana Lasicová je mama a zrejme mnohé témy v knihe naozaj zažila. Jej prístup k výchove a riešeniu detských problémov je mi sympatický.

Hlavnými hrdinami knihy sú, ako ste si už iste z názvu domysleli, Pupo a Fazuľka. Sú to dvaja škôlkari a ich skutočné mená si už nik nepamätá. Každý je úplne iný, no tvoria skvelé kamarátske duo, ktoré sa ocitá v situáciách bežných pre väčšinu detí.

Kapitol je 16, každá na inú tému, pričom sa dajú čítať aj samostatne. Témami sú napr. nástup do novej škôlky, šikana, nájdenie si kamaráta, strach z tmy, strach zo strašidiel, učenie sa bicyklovať a bezpečnosť s tým súvisiaca, narodenie súrodenca, spokojnosť so sebou samým/so svojim vzhľadom. Páči sa mi rozprávka, v ktorej chce Fazuľka hrať futbal a nakoniec ho, aj napriek konvenciám, hrá. Povzbudzujúco, humorne a poučne môže najmä na dospelých pôsobiť príbeh o tom ako otravná teta Gréta nútila Fazuľku na ulici recitovať básničky.

Vyústenia jednotlivých príbehov a teda riešenia ako sa zachovať sa mi páčia, vychádzajú z rešpektujúceho prístupu a tiež môžu pomôcť rodičom v situáciách, v ktorých si nevedia poradiť. Deti získajú akýsi návod, pozitívne vzory aký postoj zaujať v kontakte s inými deťmi, či dospelými. Mimi sa mi pri čítaní zdôverila s mnohými myšlienkami, ktoré inokedy nespomína, zistila som oveľa viac podrobností z jej života mimo domu. 

Nakoniec sme však túto knihu nedočítali, skončili sme niekde v polovici, či sa k nej ešte vrátime, netuším. Mimi až tak nevyhľadáva knihy z reálneho života, radšej má tie fantazijné. Ak však máte doma terko-barborko milovníkov, verím, že sa knihe Pupo a Fazuľka potešia a budú sa k nej vracať, pretože napísaná je naozaj dobre.



streda, 21. júna 2017

Čitateľská výzva

Ahojte moje milé čitateľky a čitatelia,


dnes tu mám pre vás niečo iné ako tip na peknú detskú knihu. Dnes tu mám pre vás 30-dňovú výzvu, ktorú sme si pre vás spolu s Čítajme si spolu a Malým pampúchom pripravili.


O čo ide?
Určite ste už veľa krát počuli aké dôležité je čítať deťom už od malička, že to má pozitívny vplyv na rečový vývin, rozvoj fantázie a podobne. Priznám sa, že mne sa najviac zo všetkých výhod spoločného čítania ráta puto, ktoré si s Mimi tvoríme. 

Takže! 
Naša výzva znie: Čítajte si s deťmi aspoň 5 minút denne. Nemusíte čítať len večer pred spaním, ak ste ešte s dieťatkom doma, užívajte si možnosť čítať prakticky kedykoľvek cez deň dostanete chuť. My sme zvykli čítať ráno hneď po zobudení, knihy sme brávali do kočíka alebo na cestu autom, či autobusom, ak bola Mimi cez deň unavená, no na spánok jej nešlo, vzali sme si niečo dobré pod zub a šup ho relaxovať pri knihe. 

Dôležitá je pravidelnosť, urobiť si z čítania dennú rutinu. Na začiatku to nemusí byť ľahké a preto pre vás ilustrátorka Petra Lukovicsová (Cesta na svet) nakreslila obrázok stromu. Vytlačte si ho a za každý deň spoločného čítania vymaľujte jeden lístoček. Ako budú vymaľované listy na strome pribúdať, tak sa vám spoločné čítanie bude dostávať viac a viac pod kožu, až si bez neho nebudete vedieť predstaviť život.

A aby radosť zo spoločného čítania bola ešte väčšia, pripravilo si pre vás vydavateľstvo Zelený kocúr prekvapenie (hŕbu detských kníh ako darček, ale...pssst, to je zatiaľ tajomstvo).

Bojová úloha
  1. čítať si každý deň aspoň 5 minút (ako na to, vám môže pomôcť séria článkov Ako si čítať s našimi deťmi na blogu Čítajme si spolu)
  2. vytlačiť si obrázok stromu (tip: vezmite zopár exemplárov na ihrisko, do školky, či k lekárovi a namotajte na čítanie aj iných rodičov a deti)
  3. pochváľte sa, ako sa vám darí, na našej FB stránke alebo na Modrom koníku v skupine Nakuknime spolu do detskej knihy.
  4. zapojte sa do súťaže vyplnením tohto formulára 


Čítaniu zdar! 


nedeľa, 18. júna 2017

Marcela Miklošková: Ako sa farby vymenili

Hráme sa zdravo, 2014



Ako sa farby vymenili je jedna z kníh, ktorú ukrývala moja skrýša dlhý čas, skúšala moju trpezlivosť, nakoniec som sa však dočkala! Je síce uvedená pre vek 3 až 6 rokov, no keď mala Mimi 3 roky usúdila som, že ešte nie, nakoľko sa mi zdalo, že by sa v zámenách farieb v jednotlivých rozprávkach stratila a aj textu bolo na ňu, v tom čase, priveľa. Takže ju odporúčam skôr pre deti od 4 rokov.


Kniha obsahuje 5 rozprávok: Žlto-čierna rozprávka alebo ako chcela byť čierna vrana žltá, Fialovo-biela rozprávka alebo ako chcela byť biela ovečka fialová, Ružovo-hnedá rozprávka alebo ako chcelo byť ružové prasiatko hnedé, Červeno-modrá rozprávka alebo ako chceli byť modrá obloha a modré jazierko červené, Zeleno-oranžová rozprávka alebo ako chcel byť zelený hrášok oranžový.



Okrem toho, že deti si pri čítaní precvičia farby, má táto kniha ďalší, eticko-morálny, rozmer. Na začiatku každej rozprávky hlavný hrdina túži po inej farbe ako má, túžba sa mu splní, no na jej konci zistí, že to nebol až taký dobrý nápad. Tu vzniká priestor na rozhovor s deťmi, či je skutočne dobré dostať všetko, po čom túžime, že druhým ľuďom netreba závidieť čo majú, čo je dobré pre jedného nemusí byť pre druhého a vlastniť všetko, po čom dychtíme nám nemusí priniesť pocit uspokojenia. 
Alebo ak by sme sa na to pozreli z pozitívnej stránky, posolstvo tejto dvojfarebnej knihy je v nájdení spokojnosti s tým, čo máme a radosti z toho akí sme (teda deti).


Okrem pekných príbehov je kniha sympatická aj po vizuálnej stránke. Obrázky (mimochodom, na ktoré sa Mimi nevie dostatočne pri čítaní vynadívať) do nej totiž venovali deti a výsledok je veselý, farebný, jedným slovom príťažlivý. 

Pri čítaní vždy vedieme s Mimi živý rozhovor, spomínam situácie z jej reálneho života kedy tiež išlo o to, že niekomu niečo obdivovala alebo po niečom veľmi túžila. Mimi mi potom hovorí o rôznych veciach, ktoré sa udiali v škôlke a súvisia s témou knihy. Tieto okamihy vzájomnej dôvernosti zbožňujem, silno nasávam všetko, čo mi moje dieťa hovorí, teším sa zo spoločnej chvíle a zákonite si knihy, ktoré naše spoločné čítanie zintenzívňujú, obľúbim. Tak je to aj s knihou Ako sa farby vymenili a preto ju môžem len a len odporúčať ďalej :-)