Preskočiť na hlavný obsah

Kristína Vulganová: Astík a Obík

Kniha Astík a Obík, Rozprávky o dvoch psíkoch nezbedníkoch autorky Kristíny Vulganovej vyšla v roku 2001 a bohužiaľ ju v súčasnosti už len ťažko zoženiete. Mala som kus šťastia, objavila som ju v jednom českom antikvariáte. Táto nenápadná kniha získala ocenenie Najlepšia kniha jari 2001.



Je skutočne škoda, keď výnimočné a pekné detské knihy zapadnú prachom. Keď sa vypredajú a už nehrozí dotlač. O to viac sa teším, že máme tento poklad doma a môžeme si ho s Mimi prečítať kedykoľvek dostaneme chuť.


Vždy, keď držím túto rozprávku v rukách nechápem, prečo autorka Kristína Vulganová ostala pri napísaní len jednej detskej knihy. Má veľký cit pre detského čitateľa a jeho vnímanie sveta. Vytvorila nežné dielko, ktoré rozosmeje, zanechá po prečítaní dobrý pocit, dospelých vráti do detských liet.


Ako už samotný názov napovedá, táto rozprávková kniha je o dvoch nezbedných šteniatkach - Astíkovi a Obíkovi. O ich dobrodružstvách pri spoznávaní seba aj sveta okolo seba, ktoré vedú k rozmanitým humorným situáciám.


Astík a Obík majú svojho Pánika a Paničku, stará sa o nich fenka Dáška a rodinu uzatvára pes Dominik, ktorý sa však väčšinu času tvári, že sa ho šteniatka netýkajú a radšej spí niekde v kúte.
Počas toho ako šteniatka v rozprávke rastú, malí čitatelia sa okrajovo dozvedajú drobnosti zo života psov. Napríklad, že šteniatka sú spočiatku slepé a očká otvoria až po dvoch týždňoch, ak sú choré, chodia k zverolekárovi, že aj psíkovia majú mliečne zúbky, ktoré im vypadnú a podobne.


Celá rozprávka je písaná z pohľadu šteniatok. Autorka skutočne čarovne vykreslila ich prvé kroky pri zoznamovaní sa so svetom. Najviac sme sa s Mimi nasmiali v kapitole s názvom Ružová tráva, v ktorej Astík s Obíkom hľadajú na záhrade Dášku, keď tu zrazu im niečo začne aukať pod labkami:

„Dávajte pozor“ vykríkla ružová tráva nahlas svojím piskľavým tenkým hláskom.
„Prepáčte, nechceli sme,“ ospravedlňoval sa Obík. Astík len vyvaľoval očká.
„Nechceli, nechceli,“ rozčuľovala sa ružová tráva. „Keď ste nechceli, tak ste nechceli. Ale stúpili ste na mňa a mne odpadol kus chvosta.“
„Chvosta?“ odvážil sa Astík a spýtal sa: „Tráva má chvost? Taký chvost ako my psíkovia?“
„Aká tráva?“ znovu zapišťala ružová tráva.
„Ste predsa ružová tráva, nie? Tu hore rastie tráva zelená, a vy dole ste tráva ružová.“
„Moje nervy!“ zapišťala ružová tráva. „Ja že som tráva? Čo ste spadli z jahody?“
„Nie, my sme prišli z košíka,“ opravil ju Obík.
„Z jahody, či košíka,“ zúrivo ho prerušila ružová tráva, „dobre ma počúvajte. Ja nie som žiadna ružová tráva. Ja som dážďovka. Jasné? D-á-ž-ď-o-v-k-a!! Dážďovka.“
„Jasné, bábovka,“ prikývol Astík.
„Hm, trávovka,“ s pochopením kývol uškami Obík.



Kristína Vulganová sa v knihe nenásilne dotkla rôznych tém, ktorými sa deti môžu, najmä po vstupe do kolektívu, vo svojich hlávkach zaoberať - sebaprijatie, pomoc druhým, získavanie priateľov, ale aj faloš, klamstvo a škodoradosť.


Knihu ilustroval Vlado Král, ktorého práce určite poznáte (ilustroval napríklad knihy Kozliatka a Ako šlo vajce na vandrovku). Šteniatka Astíka a Obíka znázornil skutočne rozkošne. 


Ak na knihu Astík a Obík, Rozprávky o dvoch psíkoch nezbedníkoch natrafíte v antikvariáte alebo v knižnici, neváhajte. Jej čítanie vás naplní pravou knihomoľskou radosťou.



Astík a Obík
Rozprávky o dvoch psíkoch nezbedníkoch
Text: Kristína Vulganová
Ilustrácie: Vlado Král
Kristína Rybárová - Agentúra K, 2001


Kniha získala ocenenie Najlepšia kniha jari 2001.

Komentáre