Prečítané leto sa pomaly blíži k svojmu záveru, pred nami sú posledné dva týždne prázdnin, posledné dve témy - o zvieratách a o písmenkách. Poďme sa teda vrhnúť na tú o zvieratkách.
Nečakané priateľstvá upútajú už svojim vizuálom: nádhernými, priam rozkošnými, ilustráciami a farbami. Ide o encyklopédiu o prírode, oficiálne určenú pre deti od 6 rokov. Pokojne však po nej môžete siahnuť aj keď máte menšie deti nakoľko množstvo informácií, rozloženie textu a ilustrácií, je primerané pre deti od 3 rokov.
Nečakané priateľstvá sú svojim obsahom zamerané na obojstranne výhodné spolunažívanie niektorých druhov rastlín a živočíchov. Mimi napríklad zaujala spolupráca maškrtníkov mediara a vtáčika medozvestky - ten prvý je silný a nebojí sa ničoho, ani včelieho uštipnutia, ten druhý je šikovný a hlavou celej operácie pri získavaní medu. Paf bola z ľeňocha a toho, že mu srsť rastie opačným smerom, aj z toho, že na záchod chodí raz-dvakrát za mesiac. Pri symbióze žraloka s malými rybkami sa nevedela nabažiť informácie, že na tak nebezpečnú rybu akou je žralok sa prisaje malý štítovec, ktorý žraloka čistí a ten ho za to nezožerie.
Priateľstvo sa dá nájsť skrátka všade.
Keď sme prvýkrát začali čítať túto knihu, Mimi hneď podotkla, že: Tie obrázky sú rovnaké ako v chameleónke Otilke. A malo pravdu dievčatko moje všímavé. Knihu Chameleónka Otilka a O chvíľu sme doma, len si odskočíme do Afriky ilustrovala Barbara Scholzová. Ďalšou spoločnou črtou oboch kníh je to, že hlavnými hrdinami sú zviera a súrodenci v kombinácii dievča + chlapec.
Ide o dobrodružný príbeh o slonovi zo ZOO, ktorý sa chce vrátiť k rodine. Afriku síce nikdy nevidel a ani nevie kde taká krajina leží, to mu však nebráni vybrať sa na cestu. Raz v noci zaklope na okno izby, v ktorej spia súrodenci Joscha a Marie, tí sa rozhodnú ho na jeho ceste do Afriky sprevádzať.
Ako to celé dopadne som aj ja sama zvedavá, zatiaľ sme stále v procese čítania.
Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.
Mimi má zo všetkých kníh najradšej práve tie o zvieratkách. Teda, aby sme si rozumeli, vyhľadáva knihy, v ktorých hlavnými hrdinami sú zvieratá správajúce sa ako ľudia. A naopak, nevedia ju veľmi upútať knihy s reálnymi príbehmi detí.
Dlhodobo najobľúbenejšie knihy so zvieracou témou u nás sú: Rozprávky o zvieratkách od Sutejeva, Johannes Jensen má pocit, že je iný a českú Johan už není sám, potom Calvin nevie lietať, Liek pre vĺčika, všetkých päť kníh zo série Hádaj ako Ťa mám rád, Hlbokomorské rozprávky, z tých nedávno vydaných sú top Doktor Jajbolíto a Pán Guľôčka.
Naše Prečítané leto o zvieratách sa však nieslo v znamení kníh vydavateľstva Albatros, z toho dvoch noviniek a tentokrát iba v slovenčine.
Chameleónka Otilka
Text: Andrea Schomburgová
Ilustrácie: Barbara Scholzová
Albatros, 2017
Kniha Chameleónka Otilka je vtipná, bláznivá kniha o honbe za domácim miláčikom. Hlavnými hrdinami tohto veršovaného príbehu sú súrodenci Anka a Paľko, ktorí veľmi túžia po domácom miláčikovi, lenže ich rodičia majú plno argumentov, prečo domáce zvieratko nekúpiť. To však netušia, že jedno už doma majú. Chameleónku Otilku.
Otilka sa ukrýva na rôznych miestach v dome, deti ju popri čítaní môžu na každej stránke hľadať, čím sa stáva čítanie zaujímavejším.
Mimi sa kniha páči, zvyčajne ju musíme prečítať dva-tri razy po sebe. Najprv sa baví počítaním Otiliek na predsádke knihy, potom zas jej hľadaním na stránkach príbehu, smeje sa na Otilkinej snahe zmyť si pomocou zubnej kefky káro z tela a na záver drží Otilke palce, aby sa jej podarilo ujsť. Opäť kniha, ktorá dieťa pred spánkom skôr rozblázni, než uspí.
Nečakané priateľstvá alebo ako si zvieratá a rastliny pomáhajú
Text: Pavla Hanáčková
Ilustrácie: Linh Dao
Albatros, 2017
Priateľstvo sa dá nájsť skrátka všade.
O chvíľu sme doma, len si odskočíme do Afriky
Text: Oliver Scherz
Ilustrácie: Barbara Scholzová
Albatros, 2015
Zažijú rôzne napínavé dobrodružstvá, na súši aj na mori, pri knihe sa baví nielen Mimi, ale aj ja, najmä v časti kde Abuu (tak sa slon volá) súrodencom rozpráva príbeh, ktorý pozná každý člen jeho rodiny, o prastarej mame a levovi, ktorému prešla cez rozum a tak nezožral žiadneho slona zo stáda:
Daj nám najslabšieho a najmenšieho slona, zahundral lev. Lebo aj ten najsilnejší vyhladovaný lev si na silného slona netrúfne. Je mi to ľúto, odpovedala prastará mama. Ten najmenší slon v našom stáde je ten najsilnejší. Tak nám potom daj toho najstaršieho, ktorého už nepotrebujete, žiadal lev. Ja som najstaršia. A moje stádo ma potrebuje. Vtom lev zareval: Tak nám daj jedného chorého! Prastará mama sa poobzerala. Ten stojí uprostred, povedala. Ako ho máme odtiaľ dostať dopredu? Na to je to tu priúzke. Abuu sa spokojne usmieva. Tak nám potom daj hociktorého! Budeme bojovať s každým! zareval lev. Už sa takmer neovládal. Ale my s nikým nebojujeme. To vôbec nepovažujeme za nutné, odvetila prastará mama a sklonila sa dole k levovi. Lev musel uznať, že jeho vlastné zuby boli omnoho menšie ako kly, ktoré na neho zrazu mierili. A kly mojej prastarej mamy sú dlhšie ako mamutie. Spomínal som to už? Ty sa považuješ za veľmi múdru... zavrčal lev. S múdrosťou si nevedel poradiť. Na múdrosť bol príliš rýchly. Na to, aby si bol naozaj múdry, totiž potrebuješ čas a pokoj. Máš šťastie, že nie sme takí hladní. V podstate nie sme vôbec hladní. Ale nabudúce... Nabudúce bude náš hlad veľký! Potom môžete jesť listy, povedala prastará mama. Lev skrivil papuľu a zaliezol naspäť k svojej svorke. Nie, bylinožravcom sa nedá veriť, myslel si. Možno ich len zožrať. Viac sa s nimi nedá urobiť. Vôbec sa s nimi netreba rozprávať. To k ničomu nevedie. Poďte! zareval lev na ostatné levy. Dnes nie sme hladní. Ideme sa napiť. Nie, nie, zasa piť, frflali ostatné levy, ale nič iné im nezostávalo.
Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.
všetko dobre dopadne! :-)
OdpovedaťOdstrániť:-D
Odstrániť