Stratený Zajko v Paríži je novinka spisovateľky Diany Mašlejovej (Tajný cirkus). Ako sa môžete dočítať aj v oficiálnej anotácii k tejto knihe, príbeh je o plyšovom zajkovi, ktorého jeho majiteľka Janka stratí v Paríži. Ten sa snaží nájsť svoju malú majiteľku a pri tom zažíva rôzne dobrodružstvá.
Príbeh začína smutne, Janke umrie babka. Otecko preto vymyslí výlet do Paríža, aby prišli na iné myšlienky. Nakoniec v Paríži prespia len jednu noc, ráno vycestujú do Bretónska, no v rannom zhone zabudnú plyšového zajka v posteli. Nájde ho chyžná Alica, ktorá má ťažký osud, na svoje deti je sama a navyše jej najmladší syn Antoan je na invalidnom vozíku. Čaká ho náročná operácia nôh. Hneď si na neho spomenie, že by ho plyšová hračka, ktorú by si nemohla dovoliť kúpiť, potešila. Tajne ho prepašuje z hotela domov a keď jej volá riaditeľ hotela, že otecko s Jankou hľadajú Zajka tvrdí, že nič v izbe nenašla. Nedokáže ho už rozžiarenému Antoanovi vziať.
Nakoniec sa však Alica rozhodne urobiť to, čo je správne i keď je pre ňu veľmi ťažké vziať plyšovú hračku svojmu synovi, ktorý sa na ňu medzitým veľmi naviazal a pobyt v nemocnici vďaka nej ľahšie zvláda. Rovnako to cíti aj Zajko, chce byť Antoanovi na blízku, všetko sa zamotá a návrat plyšovej hračky k Janke nie je taký jednoduchý. Samozrejme všetko nakoniec dobre dopadne.
Kniha Stratený Zajko v Paríži je o odvahe a priateľstve. O odvahe malého plyšového zajaca, spočiatku veľmi ustráchaného. Dobrodružstvo v Paríži ho zocelí tak ako len život plyšového zajka môže. Je tiež o priateľstve. Zajko nájde na svojej ceste ochotné parížske zvieratká, ktoré mu pomôžu, no i on pomôže im. Napríklad takej strake od závislosti od zbierania ligotavých lyžičiek. Je o priateľstve medzi Antoanom a Evičkou v nemocnici (Evička zohrá dôležitú úlohu pri návrate Zajka k Antoanovi) a na záver o priateľstve Janky a Antoana.
Tiež je o konaní dobrých a správnych skutkov. O tom, že klamať nie je správne. No i o odpúšťaní. Alica sa na záver ospravedlní oteckovi i Janke za to, že zajka vzala, tí sa však vôbec nehnevajú, otecko chápe jej pohnútky. Straka zas predá všetky svoje ligotavé lyžičky a utŕžené peniaze prinesie Antoanovi do nemocnice.
Kniha Stratený Zajko v Paríži drží detského čitateľa v napätí od prvej stránky po poslednú. Napriek smutnému začiatku, ktorý Mimi silno prežívala a so zatajeným dychom počúvala, končí šťastne. Ilustrácie Adely Režnej sú rovnako silnou stránkou tejto knihy. Mimi si vďaka nim knihu zamilovala.
Čo by som príbehu vytkla je to, že sa nikde nevysvetľuje čo sa stalo s Jankinou mamou a Antoanovým otcom. Zároveň mi vadí súčasný trend vykresľovania neúplných rodín v knihách. Chápem, že v dnešnej dobe slovo rodina neznamená už len otec, mama a dve šťastné deti, no skutočne keď vojdem do kníhkupectva a prezerám si knihy pre vek 6+ ostávam zaskočená. V každej jednej hlavný hrdina buď nemá mamu alebo otca, prípadne v nich umiera najbližší príbuzný. Rozumiem, že v dnešnej dobe ľudia žijú rôzne, tradičná rodina už nie je štandard, koniec koncov i v našom okolí to tak je, no potešilo by ma keby v detských knihách aspoň jedna postava mala oboch rodičov.
Nič to však nemení na fakte, že kniha Stratený Zajko v Paríži sa číta dobre, nesie pekné posolstvo o priateľstve a príbeh ako taký vám nevyfučí z hlavy za pár minút, no budete nad ním ešte pár dní uvažovať. A to je dobre.
Stratený Zajko v Paríži
Text: Diana Mašlejová
Ilustrácie: Adela Režná
Albatros, 2017
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Komentáre
Zverejnenie komentára