Svetozár

Jednoznačným knižným víťazom k téme O listoch, ktorá tento týždeň prebiehala v Prečítanom lete sa u nás doma stala kniha Svetozár, ktorá vyšla v Egreš, o. z.. 

Napísala ju naša obľúbená Andrea Gregušová (Červík Ervín, Operácia orech a iné dedkoviny, Gréta) a ilustrovala ju mladá talentovaná ilustrátorka Alica Raticová (Cesta domov, Čiapočka).

Kniha rozpráva príbeh o mestských holuboch. Určite budete so mnou súhlasiť keď napíšem, že holuby väčšina ľudí považuje za otravné stvorenia, ktoré prenášajú choroby a všetko... ehm... okadia. 

Lenže deti holuby zbožňujú naháňať po ulici a tak niet div, že sa Mimi do príbehu o mestských holuboch zaľúbila. Dokonca až tak, že momentálne napísala a ilustrovala (jej slová) deväť pokračovaní, na čo je patrične hrdá. Každý deň ma po príchode z práce čaká nový diel, ktorý mi potom večer v posteli číta.

Svetozár je poslanec mestskej rady. Tá sa jedného dňa zíde, aby predebatovala problém s holubmi, ktoré na sochách, pamätných tabuliach, či lavičkách zanechávajú svoj trus. Ibaže ani poslanci nie sú v pohľade na mestské holuby zajedno. Niektorí upozorňujú na ich dobré stránky, napríklad, že zabávajú deti, ľudia, ktorí ich chodia kŕmiť si tak liečia svoju nervozitu a vyzobávajú kontajnery, čím šetria peniaze mestu za odvoz odpadu.

Keďže Svetozár má za domom holubník po starom otcovi, je najmladší a vie loziť po stromoch, v mnohom sa ponáša na holuba a najmä, nedáva pozor čo sa okolo neho deje, pretože ďalekohľadom sleduje slečnu Irenku, je zvolený za holubieho vyjednávača. 

Tak sa zoznámi s Kornéliom a Gitkou, milým holubím manželským párom. Keď sa holuby dopočujú cieľ Svetozárovej návštevy, teda, že ľudia ich chcú z mesta vyhnať, urazia sa a napíšu mestskej rade list. 

Svetozár sa stane sprostredkovateľom intenzívnej korenšpondencie medzi mestskou radou a holubím snemom, ktorá vyústi do... alebo viete čo? Nebudem prezrádzať, prečítajte si sami ako to celé dopadne.

Čaro knižky spočíva v milom a vtipnom príbehu, ktorý osloví deti aj dospelých. 

Kým deti sa budú zabávať na pamätnej tabuli, ktorá zmení svoj zmysel po tom, čo na nej skončí holubí trus, dospelí zas na fungovaní mestskej rady. 

Pobavilo ma, keď sa poslanci mestskej rady prekrikovali a člen výboru pre poriadok a disciplínu zvolal: 

Ticho! Mestská rada nie je holubník!!!

A potom, keď holuby po obdržaní informácie od Svetozára, že ich chcú ľudia vyhnať z mesta toľko hrkútali a trepotali krídlami, až Kornélius skríkol:

Ticho! Holubník nie je mestská rada!

V knihe nájdete priateľstvo (medzi Svetozárom a holubmi, ktoré mu rozprávajú o ich slávnej minulosti poštových holubov) aj lásku (rodiacu sa medzi Svetozárom a Irenkou). 

A práve láska v príbehu obsiahnutá inšpirovala Mimi k napísaniu ďalších dielov knihy, v ktorých však vystupujú už iba holuby Kornélius a Gitka, majú svadbu, deti (Pipu, Zobku  a Krídelku) a spolu zažívajú rôzne dobrodružstvá. Niektorým knihám Mimi dokonca vyrobila interaktívne prvky. 

(Čo sa týka budúcnosti, má Mimi jasno. Chce byť zubárka, počas štúdia bude brigádovať ako vodička električky a popri práci bude písať a ilustrovať detské knihy.)

Ilustrácie Alice Raticovej krásne dotvárajú atmosféru príbehu. S Mimi sa na ne dokážeme dlho pozerať, nie sú prvoplánovo ľúbivé, no napriek tomu milé. 

Najradšej má tú časť, kde Svetozár vylezie do holubníka vo svojej záhrade. Musí sa síce skrčiť, aby sa zmestil celý, no nakoniec sa mu to podarí. Kolieska v hlavičke mojej Mimi zodpovedajúce za fantáziu sa vtedy roztočia na plné obrátky.

Svetozár

Text: Andrea Gregušová

Ilustrácie:

Alica Raticová

Egreš, o. z., 2016