Prečítané leto je v polovici a tento týždeň je téma, ktorú Mimi môže - tma. Kníh o tme máme veľa, postupom času sa nejako neplánovane nakopili, no aspoň vidieť, že je to nevyčerpateľná téma. Dá sa uchopiť cez strach z tmy, zároveň sa dá ukázať, že v tme sa odohráva veľa zaujímavého, že niektorí ľudia v tme prežijú celý život, no tiež, že sa s ňou dá i zabaviť.
Z našej detskej knižnice sme s Mimi vybrali tri knihy, každú z iného dôvodu, no to neznamená, že tie ostatné nemáme rady. Práve naopak. Výber trval dlho, sprevádzalo ho množstvo úvah a aj tak niekde v kútiku srdca cítim, že by som najradšej napísala o všetkých. A Mimi tiež zvažovala, či som dobre vybrala, pokukovala ešte po knihe Vlk a tma, ktorú som sa nakoniec do výberu rozhodla nedať, nakoľko o nej bolo v poslednej dobe popísaného mnoho. Po fotení mi Mimi celú kôpku zobrala a začala si čítať knihu po knihe. Tulletovky zaujali celú rodinu, ale...predbieham. Poďme na to pekne po poriadku.
Na prvé miesto našich kníh o tme kladiem titul Divný brach strach od autorky Martiny Špinkovej, aj keď nie je celkom len o tme. Je o strachu všeobecne, avšak tma je v nej akoby kľúčová. Možno práve preto, že strach z tmy má väčšina detí.
Páči sa mi na nej, že autorka cez obraz a text najprv vyvolá v čitateľovi strach. Ilustrácie sú spočiatku tmavé, no na konci každej udalosti sú svetlé a farebné, dôvod strachu je vysvetlený, avšak nie zľahčovaný.
Tiež sa mi páči, že v úvode a na konci knihy je cez mini ilustrácie zobrazené, že každý má strach z niečoho iného, že niekedy sa bojíme úplne zbytočne, ale aj pomôcka ako strach prekonať.
Ak by sme titul Veľká kniha tmy, o ktorej som písala TU posúdili ako encyklopédiu pre deti od 3-6 rokov, tak knihu Tajomný svet noci by sme mohli považovať, za jej akoby rozšírenie, pre deti od 6-7 rokov nakoľko obsahuje viac textu a tým pádom aj viac faktov.
Viac faktov znamená, že menšie deti sa pri čítaní rýchlo unavia a kniha ich prestane baviť, no ja v takýchto situáciách vždy volím techniku prerozprávania textu vlastnými slovami. Za pochodu sa snažím zo stránok pohľadom vyselektovať to najzaujímavejšie pre Mimi, čím udržím jej pozornosť. A táto kniha veru má čím upútať.
Tak napríklad Mimi bola na mäkko z toho, že horolezci často nocujú uprostred skalných stien v prenosných lôžkach, že na ceste sa nachádzajú odrazové sklá, tzv. mačacie oči, od ktorých sa v noci odráža svetlo predných reflektorov áut, takže pomáhajú vodičom udržiavať správny smer, že existujú rôzne sviatky, ktoré súvisia s nocou ako napríklad Nový rok, sviatky ohňa, svätojánska noc a čo sa vtedy odhráva, že niektoré kvety otvárajú svoje puky práve v noci, aby sa nočné motýle mali kde najesť, že niektoré druhy netopierov opeľujú istý druh rastlín vyznačujúcich sa kyslastým, stuchnutým pachom a tým zabezpečujú ich rozmnožovanie, a úplne top bola informácia o tom, že niektoré žaby keď sa prežerú svetlušiek, môžu zvnútra svetielkovať.
Tak ako vo Veľkej knihe tmy, aj v knihe Tajomný svet noci Mimi zaujali nočné povolania, najmä nočné spravodajstvo, nočný rybolov a astronómovia. Záver tejto encyklopédie je zameraný na vesmír a veci s ním súvisiace. Pekne vysvetľuje ako vzniká noc a deň, sú v nej zobrazené fázy Mesiaca, hviezdy, planéty a mnoho iného.
Je toho veľa, však? A to som tu popísala len zlomok toho, čo v tejto skvelej knihe nájdete. Ale ideme ďalej...
Do trojice kníh o tme som zaradila titul Pán Guľôčka. Nežné poviedky o bežných veciach, napísané spôsobom, ktorý vás zahreje pri srdci. A medzi nimi jedna o tme s názvom Nehoda.
Spomínate o čom bola? Pes Pľuzgierik a kačka Katastrofa práve kreslili pastelkami bitku na mori, keď náhle nastala tma. Nesvietilo sa ani v susedstve, zrejme sa stala nejaká nehoda, preto Pán Guľôčka vzal sviečku a zapálil ju. V jej svetle Pľuzgierik zistil, že potme nakreslil svojmu námornému kapitánovi bradu na ramenách, nos dlhý ako sloní chobot a v ňom fajku. Kačke Katastrofe sa kapitán veľmi páčil, poprosila Pána Guľôčku, aby na chvíľu zahasil sviečku, lebo chcela nakresliť niečo podobné. Pán Guľôčka zapaľoval a zhášal sviečku a Pľuzgierik s Katastrofou striedavo kreslili a pozerali sa na svoje výtvory a náramne sa na nich bavili.
Už určite tušíte čo sme s Mimi stvárali namiesto spania (lebo však v lete sa stmieva dosť neskoro, praktickejšie je si na túto zábavku vybrať chladnejšie mesiace v roku). Na druhú stranu aspoň ráno potiahla dlhšie a nedurila ma hneď z postele :-D
Na záver už len drobnôstky z nášho čítania o tme. Kniha Rozprávky do tmy je náš najnovší prírastok, nestihli sme si ju ešte prečítať, Mimi si v nej zatiaľ listovala sama na záhrade v stane, kam si vzala všetky knihy o tme, ktoré som fotila. (Kradoška je to.)
Ide o príbehy pre väčšie deti, ilustrácie kreslili slabozraké a nevidiace deti z Levoče, s Mimi sme sa rozprávali o tom aký musí byť život v tme a dnes pár vecí vykonala so zatvorenými/previazanými očami. O knihe si môžete prečítať aj TU.
No a po dlhšej dobe sa na paškál dostali knihy od Hervé Tulleta. Tentokrát najmä The game of let´s go! So zatvorenými očami a prstom na magickej vystupujúcej čiare z filcu sa dostanete s vlastnou fantáziou na úžasné miesta. Alebo si môžete vyskúšať, či z čiary nevybehnete na bok a zahrať si doma preteky. Chytilo celú našu rodinu :-)
Na úplný záver, inšpirácia na ďalšie knihy o tme. Toto sú tie naše:
Komentáre
Zverejnenie komentára