Marianne Dubuc: Já nejsem tvoje maminka

Milujem ilustrácie Marianny Dubuc, jej interpretáciu sveta a preto sa teším, že sa v českom vydavateľstve Labyrint rozhodli vydať ďalšiu jej knihu.

Já nejsem tvoje maminka je poetický príbeh o tom, čo skutočne znamená byť rodičom, o tom, že niekedy si môžeme vybrať kto bude súčasťou našej rodiny, ale aj o láske a strachu o druhého. 

Veveričiak Otto je ako mnohí dospelí. Každý deň si plní svoje povinnosti, absolútne netúži, aby mu niekto narušil jeho komfort a zabehnutý život. Preto si najprv nevšíma zelenú pichľavú guľu, pripomínajúcu gaštan, pred svojimi dverami. Keď sa z nej však vyliahne zvláštna biela chlpatá bytosť, ktorá ho osloví maminka, nemôže ostať naďalej ľahostajný. Tvora prichýli u seba doma, no je pevne rozhodnutý, že nájde jeho skutočnú mamu. 

Kým Otto chodí po lese, pýta sa ostatných, lepí plagáty, skrátka hľadá chlpáčovu mamu, Píp (tak tvora pomenuje, nakoľko ten nevie rozprávať, iba pípa) doma varí polievku a upratuje, snaží sa zo všetkých síl, aby s ním bol Otto spokojný a mal s ním čo najmenej starostí. Píp si každou ďalšou prečítanou stránkou v knihe získava čitateľa svojou ťarbavosťou, ktorá Otta privádza do zúfalstva a dúfa, že uhundraný veveričiak voči Pípovi zvľúdnie.

Píp je ako dieťa, ktoré sa snaží zapáčiť svojim rodičom a tak ako deťom, ani jemu sa to nie vždy darí. Otto jedného dňa stratí nervy a v hneve odíde z domu. Čo bude s bielym chlpáčom?

Až si túto knihu prečítate, dajte mi prosím vedieť ako na vás zapôsobila. Ja ju odkladám pre Mimi na Vianoce, avšak verím, že si ju príbeh o bielom, zraniteľnom chlpáčovi a odhodlanom veveričiakovi získa.

Já nejsem tvoje maminka

Text a ilustrácie: Marianne Dubuc

Labyrint, 2017