Mimi je typ dieťatka, ktoré sa už od bábätka v noci veľa budilo. Nikdy však nepovedala, že by sa niečoho konkrétneho bála, skrátka len chcela, aby som bola pri nej. Čim bola staršia, tým menej sa budila, no aj tak sa aspoň raz za noc zobudila s krikom. A tak som si povedala, že to skúsim poriešiť (ako vždy) knihou.
Kúpila som najprv jednu knihu na tému strach, k nej sa pridala ďaľšia a ešte jedna (o tých zas nabudúce). Skříp, škráb, píp a žbluňk! od Kitty Crowther zarezonovala v Mimi asi najviac.
Čím je pre Mimi práve táto kniha tak pútavá? Rozhodne aj tým, že je o bežnom večernom zaspávacom rituáli každého dieťatka. Od umývania zúbkov, oblečenia pyžamka až po čítanie knižky pred spaním a pusinky na dobrú noc. A potom je už celá o strachu byť v izbe v noci sám.
Svojim obsahom je teda veľmi blízka malému čitateľovi. Dokonca sa u nás vďaka Skříp, škráb, píp a žbluňk! Mimi postupne dopracovala k tomu, že prespí celú noc bez prebudenia (zobudí sa naozaj výnimočne). Lebo už vie, že každý podivný nočný zvuk je vlastne niečo, čo dôverne pozná.
Kitty Crowther za hlavného hrdinu zvolila žabiačika Jeronýma, čo určite poteší všetkým malých žabkomilov.
Keď sme Skříp, škráb, píp a žbluňk! čítali prvý raz, Mimi s úplnou pozornosťou počúvala, zdalo sa, že aj dýchať a žmurkať zabudla. Potom ju chcela prečítať ešte raz. To už mala plno rečí. Všetko, čo malý Jeroným zažíval, sme spolu rozoberali a tak to bolo aj pri ďaľších čítaniach.
Skříp, škráb, píp a žbluňk!
Text a ilustrácie: Kitty Crowther
Baobab, 2012
Komentáre
Zverejnenie komentára