mimi malá knihomilka

Dobrodružství pavouka Čendy je komorný príbeh o malom pavúkovi, ktorý žije v starých kukučkových hodinách v opustenom dome na okraji mesta. Čenda trávi dni tým, že opravuje a udržiava v chode kukučkové hodiny, vyháňa z nich červotočov, číta knihu o Tarzanovi (veľa sa pri tom nachodí, Mimi to dosť zaujme a premýšľa o tom) a rojčí o lese za mestom, v ktorom podľa jeho predstáv žije veľa múch a pavúkov. Aké by to boli kukučkové hodiny bez kukučky? Samozrejme v nich spolu s Čendom žije drevená kukučka, ktorá je obzvlášť hrdá na to, že za celé tie roky sa nikdy neomeškala ani nezakukala predčasne. Čenda sa na ňu často hnevá a vyčíta jej, že mu plaší muchy. Tieto pokojne plynúce dni naruší zamaskovaný zlodej. Čenda je akurát hlboko začítaný do príbehu o Tarzanovi a tak si nevšimne, že si zlodej na neho berie noviny. Kukučka si cez medzierku v hodinách splašene uvedomí, že s Čendom môže byť za chvíľu amen. Čo robiť? (Na tomto mieste už Mimi vzrušene kričí: Kukaaaaaaj!...

Pre všetkých malých dobrodruhov vyšla nedávno vo vydavateľstve Baobab kniha Na útěku! od významnej švédskej autorky Evy Lindström. Pri čítaní príbehu o ovečke, ktorá sa nudí a rozhodne sa preto utiecť z ohrady do sveta, máte pocit, že sa v ňom zas až toľko nedeje. Čím to teda je, že dieťa moje vždy pri predčítaní knihy Na útěku! tichučko a pozorne počúva? Možno tým, že hlavná hrdinka rozpráva príbeh v prvej osobe. Navyše sú vety krátke a tak nejako mi štýl  Evy Lindström   veľmi pripomína pokojnú atmosféru inej knihy, inej autorky - Můj medvěd Flóra od Daisy Mrázkovej .  O Daisy Mrázkovej aj o Eve Lindström píšu  vo vydavateľstve Baobab ako o autorkách, ktoré majú veľké porozumenie pre detský svet. A s tým sa nedá iné, len súhlasiť. Príbehy oboch autoriek sú nežné a krehké, pretkané jemnými nitkami obáv, ktoré v deťoch rozplynie optimistický záver. Napätie dávkujú citlivo, primerane veku detí, ktorým sú knihy určené čo sa mi veľmi páči. ...

Poviem vám pravdu hneď na začiatku. Zákeřné keře som kupovala pre seba. Zamilovala som sa do ilustrácií Evy Chupíkovej na prvý pohľad. Až keď som sa na ne na internete dosýta vynadívala, začala som bližšie zisťovať obsah tejto rozprávkovej knihy. Príbeh začína jednej noci, kedy sa začali diať veľmi zvláštne veci. Víly, ako každú noc, tancovali v lese pri jazere, no táto noc bola nezvyčajne temná. Keď vežové hodiny odbili polnoc, víla Vincencia padla na zem. Na hlave mala veniec z rôznych vetvičiek a rastliniek. Vodný škriatok, ktorý nešťastným vílam pribehol na pomoc, sňal Vincencii veniec z hlavy. Tváril sa pri tom veľmi vážne a ticho vílam povedal, že zlý čarodejník Rulík zaklial Vincenciu kúzlom večného spánku a keď sa im kúzlo nepodarí prelomiť, víla sa už nikdy neprebudí a jej tieň bude navždy slúžiť zlému čarodejníkovi. Jediný spôsob ako sa dá kúzlo zlomiť je vrátiť každú vetvičku naspäť škriatkovi, ktorý v kríku žije. Keď škriatkovia dostanú späť svoje vetvičky, vezmú ...

Detské knihy, ktoré sú viac na hranie ako na čítanie, a ktoré zároveň rozvíjajú fantáziu, sú u nás obľúbené rovnako veľmi ako klasické knihy s príbehmi. Kniha Can I Eat That? patrí do kategórie hravosti. Hrá sa najmä s jazykom, čo môže menším deťom trochu unikať keďže ide o knihu v angličtine, na druhú stranu možno práve preto osloví aj trochu väčšie deti, ktoré už začínajú čítať a písať.  Ako už samotný názov napovedá, táto kniha je o jedle. Autor Joshua D. Stein kladie otázky ako: Môžeš jesť morského ježka? Má ryba prsty? Môžeš zjesť tornádo?   Deti sa tak hravou formou dozvedia fakty o niektorých jedlách a podnieti ich to k vyskúšaniu nových chutí. Nuž a verte, že pri prečítaní knihy  Can I Eat That?  neskončíte. S Mimi sa ešte dlho po obrátení poslednej strany  spolu rozprávame a dávame si kopu otázok typu: Možeš zjesť strom? Môžeš zjesť včelu? Môžeš zjesť stoličku?  Zábava zaručená na dlhé chvíle alebo aspoň na čas, ked...

Pozadie vzniku kníh autora Imra Weinera-Kráľa je skutočne zaujímavé a uvádza sa priamo v anotácii:  Príbehy z tejto knižky vymyslel a hlavne namaľoval Imro Weiner-Kráľ. Pôvodne boli určené iba jedinému čitateľovi – malej dcérke Elise. Po februári 1948 spadla na hraniciach železná závora a na jednej strane sa ocitol otec, a na druhej dcéra s mamou. Otec Imro sa snažil za nimi do Francúzska dostať oficiálne, a keď to nešlo, tak aj ilegálne. Nepodarilo sa mu to, zadržali ho na hraniciach a niekoľko mesiacov strávil dokonca vo väzení. Keď ho prepustili, usiloval sa udržiavať s Elise kontakt aspoň listami a aby bol malej dcérke bližšie, tak pre ňu písal a maľoval príbehy, ktoré jej postupne v rokoch 1953 až 1956 posielal. Elise je už dávno dospelá. Aj keď žije a pracuje v Paríži, má Slovensko veľmi rada. Všemožne pomáha pripraviť monografiu jej otca – významného maliara. Vydavateľ chcel v tejto veľkej knihe pôvodne ukázať iba zopár obrázkov z príbehov, ktoré si ešte z detstva opatrova...

Vik z Čítajme si spolu   a Alžbeta z Malého pampúcha  ma oslovili, či sa pridám k ich letnému detskému čitateľskému projektu  Prečítané leto . Neváhala som ani sekundu a s radosťou súhlasila.  S Mimi budeme čítať knihy a hrať sa hry podľa témy týždňa a následne na to prispejeme krátkym článočkom o tom ako to u nás prebiehalo. Mám však dieťa tvrdohlavé, ktoré číta knihy LEN podľa svojej chuti a nálady, tiež niektoré témy nie sú úplne jej parketa (tie si nahradíme), takže si to užijeme po svojom, ale...aj o tom je Prečítané leto :-) Pridávam ešte link na FB skupinu Prečítané leto - hlavný stan tejto prázdninovej hry. Skupina je súkromná, no pokojne žiadajte o pridanie, berieme vás bez váhania :-)